Zvuk ako vibrácia
Roztancovaná tekutina
Potrebujeme:
Reproduktor s prepojením na vstupné zariadenie – ideálne telefón
Aplikácia na púšťanie rôznych frekvencií (Frequency generator app)
Potravinárska fólia
Mlieko / zafarbená voda / kukuričný škrob s vodou
Petriho miska alebo podobná nádoba
Postup:
Niekto dospelý nám musí pomôcť so zapojením reproduktoru a jeho napojením na telefón. Záleží totiž od druhu prepojovacieho káblu na reproduktore. Potravinársku fóliu natiahneme na reproduktor. Obalíme ho čo najlepšie, aby sa kvapalina nedostala dovnútra. Na fóliu položíme misku s našou tekutinou, napríklad s mliekom, zafarbenou vodou alebo zmesou kukuričného škrobu a vody. Skrz aplikáciu púšťame zvuky rôznych frekvencií a hlasitostí.
Pikošky:
Najhlasnejším známym zvukom, ktorý ľudstvo zaznamenalo, bol výbuch sopky Krakatoa na ostrove v Indonézii v roku 1883. Výbuch mal silu približne 180 decibelov, čo je oveľa hlasnejšie ako zvuk, ktorý môže počuť ľudské ucho (konečná hranica pre ucho je približne 130 decibelov).
Pri zmene teploty sa zmení aj dĺžka strún na hudobných nástrojoch. Preto je potrebné naladiť ich, aby vydávali zvuky tých frekvencií, aké chceme. Ak máte doma zavesenú gitaru, ktorá niekedy zabrnká, aj keď sa jej nikto nedotkne, nie sú to duchovia. Došlo len k zmene teploty v jej okolí, struna zmenila dĺžku a vydala pri tom zvuk. 😉
Vo vzduchu sa kmitanie vibrujúcich telies prenáša vďaka časticiam vzduchu. Vo vesmíre však takéto častice nie sú. Preto sa tam zvuk nešíri. Vo filmoch by teda výbuchy vesmírnych staníc nemalo byť počuť vôbec. Naopak v kovoch sa zvuk šíri oveľa lepšie a rýchlejšie ako vo vzduchu. Preto vlak alebo električku počujeme spoza zákruty oveľa skôr cez koľajnice ako cez vzduch.